Vklad na pevnú dobu alebo s výpovednou lehotou?

Ľudia sa ma často pýtajú: „Čo sú to depozitné produkty?“. Depozit je slovo prevzaté z latinčiny a  znamená peňažný vklad. S týmto vkladom banka ďalej hospodári. Depozitné produkty sú teda také, ktoré umožňujú vykonávať peňažné vklady – odkladanie peňazí. Je rozumné odkladať všetky peniaze, ktoré nehodláte použiť.

Povedzme, že ste sa rozhodli svoje peniaze ukladať – sporiť. Jedným z ďalších rozhodnutí, ktoré sa žiada urobiť, je určiť dobu sporenia. Máte určitú sumu, ktorú nebudete dva roky potrebovať? Alebo si chcete každý mesiac vkladať čo sa dá, kým nazbierate vysnený milión? Aby ste sa vedeli správne rozhodnúť, potrebujete vedieť, aké máte možnosti a čo znamenajú. Preto sa na nasledujúcich riadkoch zameriame viac na objasnenie pojmov, ktoré sa v tejto oblasti najviac používajú.

Doba viazanosti

Keď sa vás v banke pýtajú: „Na akú dobu viazanosti chcete svoje peniaze uložiť?“, v skutočnosti sa pýtajú: „Na akú presnú a vopred dohodnutú dobu chcete svoje peniaze odložiť?“.

Vopred dohodnutú dobu znamená, že už pred podpisom zmluvy sa dohodnete na jej dĺžke. Ak napríklad máte záujem o odloženie vašich peňazí na jeden rok, to v bankovej reči znamená, že máte záujem o vklad s dobou viazanosti jeden rok. Presná doba znamená čas jasne stanovený v dňoch, mesiacoch, alebo v rokoch. Napríklad 3 mesiace, 24 mesiacov, 3 roky a podobne.

Háčik je v tom, že počas doby viazanosti nebudete môcť svoje peniaze vybrať. A ak vám banka povolí výber pred uplynutím dohodnutej doby, teda predčasný výber, určite vás to bude niečo stáť. Sankciu za nedodržanie doby viazanosti uplatňujú banky buď formou krátenia úrokov, alebo inak vypočítaným poplatkom.

Zväčša sa uplatňujú alebo uplatňovali tri základné formy:

Forma I.

Krátenie úroku – prepočet úrokov podľa úrokovej sadzby za dodržanú doby viazanosti.

Predstavme si situáciu: dohodnutú viazanosť 1 rok, predčasný výber po 9 mesiacoch, banka má pásma 3, 6, 12 mesiacov. Potom váš vklad bude úročený úrokovou sadzbou 6 mesačného termínovaného účtu, lebo to je doba, ktorá bola dodržaná.

Forma II:

Strhnutie pevného percenta z úroku alebo z vyplácanej sumy.

Príklad: za každý mesiac nedodržanej výpovednej lehoty 2% zo sumy predčasného výberu. Výber po 9 mesiacoch, teda 3 mesiace skôr. Ak by ste vyberali 10 000 eur, potom by bol poplatok 200 x (9-12) = 600 eur.

Forma III.

Vyplatenie úrokov za skutočne dodržané obdobie bez zmeny úrokovej sadzby.

Situácia: vklad s viazanosťou na 12 mesiacov – vyberáte po 9 mesiacoch. Vyplatia vám úroky, na ktoré máte nárok za 9 mesiacov, počas ktorých boli peniaze skutočne uložené pri úrokovej sadzbe, akú máte dohodnutú v zmluve.

Môžete sa stretnúť aj s inými možnosťami, či kombináciami niektorých z uvedených troch možností. Treba byť opatrný najmä v prípade uplatnenia poplatku ako % z vyberanej sumy. Pri nej sa vám môže stať, že prídete nielen o úroky, ale aj o časť vkladu. Dobrá banka by mala zo svojich sadzobníkov vyhodiť podobné sankcie a poplatok, ktorý okrem úrokov alebo iných výnosov zoberie aj časť vložených peňazí, považujem za nevhodný.

Čo ešte treba vedieť…

Pred každým uzatvorením zmluvy o vklade s dobou viazanosti sa opýtajte: ako banka rieši predčasný výber? Nechajte si vypočítať koľko by vás taký predčasný výber stál. Opýtajte sa na presnú sumu výberu po mesiaci, po polroku a tesne pred koncom viazanosti.

Ak vám to nebudú vedieť povedať, choďte inde. Poplatok býva vždy uvedený v sadzobníku poplatkov, alebo priamo v zmluve o vklade. Banky by mali uvádzať aj príklady výpočtu poplatkov. Zmluvy by mali byť k nahliadnutiu pred rozhodnutím o vklade. V praxi, žiaľ, často vidíte zmluvu až keď chcú, aby ste zmluvu podpísali. To však nepovažujem za správne a vyzývam banky, aby v tomto pristúpili k otvorenej hre a sprístupnili znenia zmluvných podmienok pre klientov na internete tak, aby sa s ich znením mohli oboznámiť ešte pred príchodom do banky.

Treba tiež vedieť, že s dobou viazanosti súvisí aj doba, ktorá musí uplynúť, aby vám vyplatili alebo pripísali vaše úroky. Úroky vám banka vyplatí spravidla až po skončení doby viazanosti. Niekedy sa stretnete aj s možnosťou výplaty úrokov vždy po skončení nejakého obdobia, napríklad mesačne, alebo na konci kalendárneho roka.

Stojí za to prepočítať si, či sa vám skutočne oplatí viazať peniaze na veľmi dlhú dobu. Niekedy môže byť lepšie zobrať mierne nižšiu úrokovú sadzbu pri nižšej viazanosti ale častejšom vyplácaní úroku. Ak sa rozhodnete vklad stále opakovať a úrok si necháte pripisovať k pôvodnému vkladu, váš vklad rastie úplne sám a dostávate tak úroky z úrokov. Kratšia doba viazanosti vám naviac dáva možnosť prikladania ďalších peňazí a tým zvyšovaniu vkladu.

Dobu viazanosti používajú banky najmä pri termínovaných vkladoch.

Výpovedná lehota

Existujú aj vklady, kedy doba uloženia nie je vopred známa, ale sa dohodne, že svoj úmysel vybrať ohlásite banke dohodnutú dobu vopred.

Uveďme si na začiatok príklad, pre lepšie pochopenie výpovednej lehoty:

Keď idete do zamestnania, vyrábate peniaze pre majiteľa podniku, pre ktorý pracujete. Snažíte sa v zamestnaní získať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Viete, že to znamená, že môžete odísť zo zamestnania iba vtedy, ak podáte výpoveď. Od podania výpovede plynie výpovedná lehota. Odísť môžete až po uplynutí výpovednej lehoty.

S peniazmi to môže byť rovnako. Aj tie dávate v banke do „zamestnania“, aby vám zarobili ďalšie peniaze. Pri vklade s výpovednou lehotou svoje peniaze zamestnáte na dobu neurčitú, a dohodnete sa s bankou na výpovednej lehote, ktorá musí uplynúť od podania výpovede, aby ste mohli vaše peniaze vybrať.

Výpovedná lehota teda znamená, že doba uloženia peňazí nie je vopred známa. Avšak svoj úmysel vybrať peniaze by ste mali oznámiť o dohodnutú dobu pred výberom.

S výpovednou lehotou sa stretávame najmä pri vkladných knižkách a sporiacich účtoch.

Vklady s výpovednou lehotou sú vhodné práve vtedy, keď chcete postupne vkladať malú sumu peňazí až do doby, kým našetríte želanú sumu.

Niekedy sa rozhodujete o dobe sporenia nie podľa toho, kedy budete peniaze potrebovať, ale podľa toho, koľko vám zarobia v čo najkratšej dobe. Číslo, ktoré hovorí o tom, koľko vám banka za vami uložené peniaze vyplatí, je úroková sadzba.

S vkladmi na pevnú dobu viazanosti sa spája pevná úroková sadzba. Tá je pre daný vklad nemenná počas celej dohodnutej doby trvania vkladu.

Pri vkladoch s výpovednou lehotou sa bežne používa vyhlasovaná úroková sadzba. Tá môže byť menená kedykoľvek a od okamihu platnosti platí aj na už existujúci vklad.

Keďže už poznáte základné pojmy súvisiace s dobou sporenia, môžeme si spomenúť aj žargón, ako „krátke peniaze“ a „dlhé peniaze“. Týmito slovami sa v určitých prípadoch označujú peniaze s krátkou a dlhou dobou splatnosti. Ide o dobu, ktorá musí uplynúť od okamihu ich uloženia do ich výberu. Za krátku sa zvyčajne považuje doba do 1 roka vrátane.

Zhrnutie

Aby ste sa vedeli správne rozhodnúť pre vhodnú dobu sporenia a správny spôsob použitia peňazí, to najmenej čo môžete urobiť je:

Pýtajte sa, aký očakávajú vývoj úrokových sadzieb.

Pýtajte sa vo viacerých bankách. Podľa toho zvážte, či je pre vás lepší účet s dobou viazanosti, alebo s výpovednou lehotou.

Dobre pouvažujte nad časom, počas ktorého peniaze nebudete potrebovať.

Premyslite si, či je lepšie si úrokovú sadzbu zaistiť pevnou dobou viazanosti, alebo ju nechať meniť kedykoľvek pri vkladoch s výpovednou lehotou.

O vývoji úrokových sadzieb hovorí aj počet oznámení o úrokových sadzbách, ktoré banka za posledné 3 mesiace vydala. Vypýtajte si ich, alebo si ich pozrite na internetovej stránke vašej banky.

Zvážte, či sa vám oplatí míňať cestovné náklady a čas obchádzaním bánk, aby ste napokon získali 0,2% ročne na vyššom úroku. Zmena banky nemusí byť vždy výhodná práve z dôvodu sprievodných nákladov aj v podobe času stráveného v banke, straty úroku počas doby, kým sa prevedú peniaze z banky do banky a podobne.